Za zlú výročnú správu hrozia firmám vysoké sankcie
Hospodárske noviny, 19.4.2005
Juraj Vechter – rozhovor s Ľ. Vančom, KPMG Slovensko
Mnohé spoločnosti nezverejňujú svoje výročné správy dostatočne podrobne a so všetkými náležitosťami. Na včerajšom vyhlásení nového ročníka súťaže „Najlepšia ročná správa“ to pre HN potvrdil expert KPMG. Od začiatku minulého roka pritom platí prísnejšia úprava zákona o účtovníctve, ktorú by mali daňové úrady vynucovať pod hrozbou pokút.
Prečo je aj pri známych spoločnostiach úroveň výročných správ rozdielna?
Pohnútkou je, či ju chcú využívať ako marketingový nástroj. Pobočky veľkých spoločností pôsobiace na našom území, ktoré nemajú záujem používať ju ako marketingový materiál, necítia potrebu robiť kvalitnú, rozsiahlu výročnú správu. Ide o spoločnosti, ktoré zabezpečujú svoj predaj globálne. Majú však špičkovú koncernovú výročnú správu, kde sú konsolidované výsledky skupiny. Oproti tomu dcérske firmy iných nadnárodných spoločností ako T-mobile, Orange, ST, robia kvalitné správy, keďže ich využívajú aj v rámci marketingu na lokálnom trhu.
Ako možno spoločnosti donútiť vyhotovovať výročné správy tak, aby dávali dostatočný obraz o ich ekonomickom postavení za uplynulé obdobie, ale tiež o rizikách a prognózach do budúcnosti?
Daňový úrad kontroluje dodržiavanie zákona o účtovníctve. Podľa neho, ak úrad zistí nedostatky vo výročnej správe, uloží takejto firme dosť vysoké pokuty, môžu dosiahnuť až 3% z hodnoty majetku.
Čo všetko má výročná správa obsahovať?
Zákonné požiadavky sa sprísnili, už za rok 2003 bolo treba zverejňovať kompletnú účtovnú závierku, tá má mať aj s poznámkami 20-30 strán. Účtovná závierka obsahuje úplnú súvahu, úplný výkaz ziskov a strát a veľa poznámok. Musí obsahovať prijaté úvery aj krátkodobé, zmenky, poskytnuté ručenia – to sú potenciálne záväzky. Súvaha musí obsahovať pri každej položke jej brutto hodnotu, korekciu a netto hodnotu z predchádzajúceho obdobia. Obsahuje aj zmenu v jednotlivých položkách dlhodobého majetku, ako aj sumy, na ktoré je poistený. Dôležité sú údaje o spriaznených osobách. Ide o majetkovo prepojené právnické osoby, ale aj vzťahy fyzických osôb – manažmentu.
Niektoré spoločnosti stále vykazujú hospodárenie podľa slovenských štandardov, ale banky pracujú s medzinárodnými….
Táto dualita je čiastočne odstránená pri väčších spoločnostiach (obrat vyšší ako 750 miliónov korún, aktíva vyše 350 miliónov korún a nad 250 zamestnancov) od 1. januára tohto roka. Tieto spoločnosti, ak vykazujú konsolidované výsledky za celú skupinu, už ich pripravia podľa medzinárodných účtovných štandardov IAS.
Od 1. januára 2006 spoločnosti s obratom, ako aj s majetkom nad 5 miliárd korún s viac než 2 500 zamestnancami (ak platia aspoň dve z týchto podmienok) už nemusia robiť závierku podľa slovenských štandardov, ale len podľa IAS.
Čo vedie spoločnosti, aby si vyberali audítorov z veľkej štvorky (Deloitte & Touche, Ernst & Young, KPMG a PricewaterhouseCoopers)?
Môžu si teoreticky vybrať hocijakého audítora, ale keď chce ísť väčšia firma do banky po úver, tá spravidla vyžaduje audit od veľkej štvorky.
Je u nás povinnosť meniť audítora po niekoľkých rokoch?
Už je to zrušené. Povinná rotácia zostala v únii len v Taliansku.
Ako je to so zverejňovaním príjmov členov manažmentov?
V EÚ to narazilo na odpor, u nás sa musia zverejňovať ako celok. Je to súčasť poznámok k výkazu ziskov a strát. Vyplýva to z opatrenia ministerstva financií o obsahu poznámok. Okrem príjmov predstavenstva, manažmentu a dozornej rady má byť tiež uvedené, či majú k dispozícii automobil na súkromné účely. Patrí to totiž medzi benefit manažmentu.
