Správa a riadenie spoločností: Voľnejšie hranice pre akcie "na diaľku"
Hospodárske noviny, 17.1.2006
Milan Kisztner, INEKO
Európska komisia predložila pred niekoľkými dňami návrh smernice, ktorá by zavedením minimálnych noriem uľahčila cezhraničný výkon práv akcionárov v spoločnostiach kótovaných na burze. Navrhovaná smernica sa snaží zabezpečiť, aby mali akcionári bez ohľadu na to, v ktorej krajine EÚ sídlia, včasný prístup k úplným informáciám a jednoduchým prostriedkom na výkon určitých práv – najmä hlasovacieho práva – na diaľku.
Komisár pre vnútorný trh a služby Charlie Mc Greevy vyhlásil, že akcionári musia mať možnosť dostať sa k príslušným informáciám včas a hlasovať bez zbytočných prekážok, a to bez ohľadu na to, kde v EÚ sídlia. V opačnom prípade totiž podľa názoru EK nemôžu náležite uplatňovať svoj vplyv a ani zabezpečiť, aby manažment spoločnosti konal v ich prospech. Návrhy komisie smerujú k zavedeniu technológií, ktoré to umožnia, čím sa prispeje k posilneniu postavenia akcionárov a šíreniu investícií v EÚ. Myslí sa tým, okrem iného aj zavedenie možnosti nepriamej účasti akcionára na valnom zhromaždení, t.j. akcionár by nemusel byť prítomný osobne, ale iba na diaľku, pričom by výkon svojich práv vykonával elektronickou formou. Zostáva však vyriešiť otázky verifikácie a identifikácie takýchto osôb a ochranu prenášaných informácií, čo je však iba technický problém.
V priemere totiž asi jedna tretina akciového kapitálu spoločností EÚ kótovaných na burze je vlastná tzv. nerezidentmi, t.j. občanmi iných krajín EÚ než je sídlo spoločnosti, ktorej akcie vlastnia. Základnými prekážkami, s ktorými sa nerezidenti stretávajú pri výkone svojho hlasovacieho práva, je najmä zablokovanie akcií, nedostatočný alebo neskorý prístup k informáciám a príliš vysoké požiadavky súvisiace s hlasovaním na diaľku.
Po vykonaní posúdenia vplyvu Komisia navrhla nasledujúce minimálne normy, ktorých cieľom je zrušiť hlavné prekážky cezhraničného hlasovacieho procesu a posilniť niektoré ďalšie práva akcionárov:
- Pozvánka na valné zhromaždenie by sa mala zverejňovať aspoň mesiac vopred. Najneskôr v tento deň by mali byť prístupné všetky príslušné informácie, ktoré by mali byť zverejnené na internetovej stránke emitenta. Pozvánka na valné zhromaždenie by mala obsahovať všetky potrebné informácie.
- Blokovanie akcií by sa malo zrušiť a nahradiť dátumom registrácie, ktorý by sa mal stanoviť najskôr 30 dní pred začatím valného zhromaždenia.
- Nerezidenti by mali mať právo klásť otázky. Minimálna kapitálová účasť potrebná na uplatnenie práva predkladať návrhy by nemala presiahnuť 5 %, čo by umožnilo, aby bolo toto právo vykonávané väčším počtom akcionárov bez toho, aby sa narušil riadny priebeh valného zhromaždenia.
- Hlasovanie prostredníctvom zástupcu by nemalo podliehať neprimeraným administratívnym požiadavkám a nemalo by byť neprimerane obmedzované. Akcionári by mali mať možnosť vybrať si metódu hlasovania na diaľku.
- Výsledky hlasovania by mali byť prístupné všetkým akcionárom a mali by byť zverejnené na internetovej stránke emitenta.
Uvedené návrhy smerujú k napĺňaniu Akčného plán Komisie z mája 2003, ktorého cieľom je modernizovať právo obchodných spoločností a posilniť správu a riadenie spoločností. Akčný plán obsahuje súbor iniciatív zameraných na posilnenie práv akcionárov, posilnenie ochrany zamestnancov a veriteľov, zvýšenie účinnosti a konkurencieschopnosti európskych podnikov a oživenie dôvery v kapitálové trhy.
Autor sa zaoberá problematikou správy a riadenia spoločností v súvislosti s realizáciou projektu hodnotenia ročných správ spoločností pôsobiacich na Slovensku “Najlepšia ročná správa” – www.rocnasprava.sk
Štúdia KPMG poukazuje na dramatické zmeny v prístupe k informovaniu o spoločenskej zodpovednosti
V poradí piata medzinárodná štúdia KPMG o spoločenskej zodpovednosti poukazuje na vzrastajúcu dôležitosť spoločenskej zodpovednosti, ktorá ovplyvňuje nefinančné výsledky firiem, ale je aj dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ich finančné výsledky. Poukazuje taktiež na zodpovednosť, že obchod musí byť transparentný nielen pre akcionárov, ale aj pre širšiu verejnosť.
Štúdia KPMG o informovaní o spoločenskej zodpovednosti je najkomplexnejšou štúdiou svojho druhu od svojho vzniku v roku 1993. Analyzuje trendy v informovaní o CR v najväčších svetových korporáciách, vrátane top 250 firiem z rebríčka Fortune 500 (Global 250) a top 100 firiem v šestnástich vybraných krajinách. Celkové pokrytie teda zahŕňa viac ako 1600 spoločností a preto štúdia poskytuje skutočne globálny obraz o trendoch informovania o týchto témach za uplynulé desaťročie.
Keď sme v roku 1993 publikovali našu prvú globálnu štúdiu, hovorí profesor George Molenkamp, KPMG Global Sustainability Services, neočakávali sme, že za menej ako 10 rokov bude počet spoločností vydávajúcich tento druh správ takmer trojnásobný. V industrializovaných krajinách nabrala spoločenská zodpovednosť správny smer. Spozorovali sme neustále vzrastajúcu profesionalitu vo vydávaní správ o spoločenskej zodpovednosti. Výkonnosť firiem z hľadiska spoločenskej zodpovednosti púta pozornosť finančného sektora, čo sa odráža napríklad v takzvaných Equator Princípoch, Dow Jones Sustainability Indexe (DJS) a FTSE4 Good Indexe na burzách a vo vzniku Sociálne zodpovedných investičných fondoch (Social Responsible Investment funds). Vzrastá aj povedomie finančného sektora o finančných dôsledkoch problematiky klimatických zmien pre firmy po zavedení legislatívy EÚ o obchodovaní s emisiami a ratifikácii Kjótskeho protokolu.“
Aké sú kľúčové faktory, prečo sa firmy angažujú v spoločenskej zodpovednosti a čo ovplyvnilo obsah ich správ? Takmer 75% vo svojich správach o spoločenskej zodpovednosti uvádza ekonomické dôvody, zatiaľ čo viac ako 50% udáva takisto etické dôvody a hovorí o integrite a hodnotách. Myslíme si, že mnohé firmy ešte stále hľadajú spôsob, ako správne riadiť svoje aktivity spojené so spoločenskou zodpovednosťou.
Štúdia KPMG International o informovaní o spoločenskej zodpovednosti 2005 ukazuje, že:
- Väčšina z 250 najväčších spoločností sveta vydáva samostatné správy o svojej spoločenskej zodpovednosti (Corporate Responsibility, CR): 52 % v porovnaní so 45 % v roku 2002.
- Informovanie o CR sa zmenilo z environmentálne zameraného prístupu na informovanie o udržateľnosti vývoja (spoločenského, etického, environmentálneho a hospodárskeho).
- Na národnej úrovni 41 % firiem vydalo samostatné správy. Najviac to bolo v Japonsku (80 %) a vo Veľkej Británii (71 %). Najvyššie prírastky sú v Taliansku, Španielsku, Kanade, Francúzsku a Juhoafrickej republike. Významné zníženie sa prejavilo v Nórsku a Švédsku.
- Najpozoruhodnejšie údaje sú vo finančnom sektore, ktorý od roku 2002 zaznamenal viac než dvojnásobný nárast v informovaní o CR.
Podľa profesora Georgea Molenkampa, šéfa KPMG Global Sustainability Services™, sú závery štúdie pozoruhodné a vzrušujúce. „O informovaní o vlastnej spoločenskej zodpovednosti sa ľahšie rozpráva ako sa skutočne robí. Skutočnou výzvou je integrovať spoločenskú zodpovednosť do stratégií a činností celej organizácie v kontexte postupujúcej ekonomickej globalizácie. V nových informačných štandardoch môžeme pozorovať čoraz väčšiu profesionalitu.
Najvýznamnejšie závery štúdie KPMG International Survey of Corporate Responsibility Reporting 2005:
- Informovanie o CR od roku 1993 stabilne stúpa a v uplynulých troch rokoch zaznamenalo výrazný rast. V roku 2005 52% firiem z rebríčka Global 250 a 33% firiem z rebríčka National 100 vydalo samostatnú správu o svojej spoločenskej zodpovednosti, kým v roku 2002 to bolo 45 a 23%. Ak do štatistík zahrnieme výročné správy obsahujúce informácie o CR, čísla sú ešte vyššie: 64% (G250) a 41% (N100).
- V spôsobe informovania o CR nastali dramatické zmeny. Zmenilo sa z environmentálne zameraného prístupu, ktorý prevládal do roku 1999, na informovanie o udržateľnosti vývoja (spoločenského, etického, environmentálneho a hospodárskeho). Toto je hlavný trend medzi firmami z G250 (70%) a rýchlo sa etabluje aj medzi firmami z rebríčka N100 (50%).
- Hoci väčšina firiem (80%) stále vydáva samostatné správy o CR, vzrástol počet firiem, ktoré informácie o svojej CR zahŕňajú do výročných správ.
- Krajiny, kde je najrozšírenejšie vydávanie samostatných CR správ, sú Japonsko (80%) a Veľká Británia (71%). Ďalšie zvýšenie počtu samostatných CR správ sa prejavilo v Taliansku, Španielsku, Kanade, Francúzsku a Juhoafrickej republike. Významné zníženie sa prejavilo v Nórsku a Švédsku.
- V informovaní o CR vedú priemyselné spoločnosti s relatívne vysokým dopadom na životné prostredie. Z globálneho hľadiska (G250) o svojej CR informuje viac ako 80% firiem pôsobiacich v elektronickom priemysle, sieťových odvetviach, v automobilovom a chemickom priemysle. Na národnej úrovni (N100), informuje vyše 50% firiem pôsobiacich v oblasti sieťových odvetví, v ťažobnom, chemickom, drevárskom a papierenskom priemysle. K najvýraznejšiemu posunu došlo vo finančnom sektore, ktorý od roku 2002 zaznamenal viac než dvojnásobný nárast v informovaní o CR.
- Štúdia obsahuje detailnú analýzu správ firiem z rebríčka Global 250, zameranú na to, prečo sa angažujú v spoločenskej zodpovednosti a čo ovplyvnilo obsah ich správ. Ich dôvody sa rôznia, zahŕňajú jednak ekonomické (75%), jednak etické dôvody (50%). Najčastejšie tri dôvody sú inovácia a vzdelávanie, motivácia zamestnancov a riadenie a znižovanie rizík, spolu ich uvádzalo ako hlavné motivačné faktory približne 50 % firiem.
- Nezávislý audit zostáva hodnotnou časťou CR správ. V roku 2005 vzrástol počet správ s nezávislou audítorskou správou vzrástol o 30 % (G250) a o 33% (N100) z 29 a 27% v roku 2002. Auditu CR naďalej dominujú veľké účtovnícke firmy s takmer 60-percentným podielom na trhu.
O KPMG:
KPMG International je koordinačnou jednotkou pre medzinárodnú sieť firiem, ktoré poskytujú profesionálne služby v oblasti auditu, daní a poradenstva so zameraním na jednotlivé hospodárske odvetvia. Cieľom členských firiem KPMG International je pretvárať poznatky na hodnoty v prospech svojich klientov, ľudí a kapitálových trhov. S takmer 94 000 zamestnancami na celom svete členské firmy siete KPMG poskytujú služby v oblasti auditu, daní a poradenstva v 717 mestách a 148 krajinách.
